Na čo sa pozeráte
Na lavici je jeden objektív 50 mm rozobraný pozdĺž koľajnice, takže sú vidieť jeho sklenené členy a mosadzný helikoid namiesto toho, aby boli ukryté v tubuse: zadný člen pri bajonete, clona medzi členmi, predný člen jazdiaci na helikoide. Potiahnite zaostrovací krúžok (alebo otočte ovládací kruh na konzole) a helikoid priskrutkuje predný člen dovnútra alebo von. Vyberte f/2, f/5.6 alebo f/16 a clona otvorí alebo zatvorí kužeľ svetla, ktorý prechádza. Prepnite objektív na Zložený, alebo stlačte X, a súčiastky sa zasunú späť do jedného tubusu.
Pred objektívom stojí tabuľa mriežkového skla presne vo vzdialenosti skutočného zaostrenia a prechádza priamo malou dioramou: borovica vo vzdialenosti 37cm, chata vo vzdialenosti 55cm a horský štít vo vzdialenosti 95cm, teda tri zastavenia, na ktoré preskakujú tlačidlá Popredie, Stredný plán a Pozadie. Za objektívom, na druhom konci koľajnice, dopadajú lúče na vlastnú matnicu snímača. Obraz, ktorý ukazuje, je hore nohami, rovnako ako ho skutočný objektív vždy premieta, kým ho zrkadlo či obrazovka neotočí späť správne.
Prepínač Scéna v hornej časti ovládania namieri ten istý objektív na ďalšie dva motívy, každý s vlastnou lekciou: portrét psa, kde je ostrá zóna hlboká asi centimeter, a prístav za súmraku, kde sa každé nezaostrené svetlo zmení na guľu bokeh.
Rovina ostrosti je rovina, nie bod
Objektív dokáže naraz presne zaostriť iba jednu vzdialenosť. Svetlo z bodu v tejto vzdialenosti vychádza zo zadnej časti objektívu ako kužeľ, ktorý sa zbieha do bodu presne na snímači. Svetlo z čohokoľvek bližšieho alebo vzdialenejšieho sa zbieha do bodu pred snímačom alebo za ním, takže kým dosiahne sklo, opäť sa rozšíri do malého disku. Presne to kreslí žiariaca mriežka na lavici: nie rozmazanú zónu, ale jednu plochú rovinu, ktorá prerezáva scénu tam, kde ju zaostrovací krúžok umiestni. Všetko v tejto rovine je bod. Všetko mimo nej je disk a disk rastie, čím ďalej od roviny leží, v oboch smeroch.
Prečo je ostrá zóna zblízka taká tenká a ako ju clona otvorí
Zaostrite na borovicu vo vzdialenosti 37cm a nastavte clonu f/2 a zóna, ktorá ešte pôsobí ako prijateľne ostrá, siaha od asi 36.7cm do 37.3cm: je hlboká sotva pol centimetra. Pritvorte na f/5.6 a zväčší sa na zhruba 36.3-37.8cm, asi 15mm. Pritvorte ešte viac na f/16 a natiahne sa na asi 34.9-39.3cm, takmer 44mm, osemkrát viac než pri f/2 z toho istého miesta. To je celý trik za pritváraním clony pri makro záberoch alebo produktovom fotení: objektív sa nezmenil, len šírka kužeľa svetla, ktorý prepúšťa, a užší kužeľ znesie viac vzdialenosti na oboch stranách roviny, kým jeho disk nenarastie natoľko, aby bol viditeľný.
Vzdialenosť robí rovnakú prácu bez toho, aby ste sa dotkli clony. Posuňte bod zaostrenia na štít vo vzdialenosti 95cm a aj pri f/2 je ostrá zóna hlboká asi 4cm, zhruba sedemkrát viac, než dalo to isté f/2 pri 37cm. Nič také blízko objektívu sa nikdy nebude správať ako niečo vo vzdialenosti 95cm, nech zvolíte akúkoľvek clonu.
Použite oboje naraz a zmena je dramatická. Zaostrite na štít vo vzdialenosti 95cm, pritvorte na f/16 a ostrá zóna siaha od asi 81cm do 114cm, zhruba 32cm hlboká: takmer šesťdesiatkrát viac než pol centimetra, s ktorým ste začínali pri 37cm a f/2. Na lavici sa tenký sklenený list rozšíri na hlboký blok okolo hory.
Čo znamená „dosť ostré“
Hĺbka ostrosti v skutočnosti nie je hranica, je to odhad, ktorému sa dalo číslo. Táto lavica považuje disk za prijateľne ostrý, keď je menší než kruh rozptylu snímača, tu braný ako štandardná uhlopriečka plného formátu 43.27mm vydelená 1500, čo je asi 0.029mm na samotnom snímači. Je to rovnaká konvencia, akú používa Kalkulačka hĺbky ostrosti, takže sa oba nástroje nikdy nerozchádzajú v tom, kde zóna končí.
Ten odhad môžete sledovať priamo na lavici. Zaostrite na borovicu pri f/2 a štít, ktorý je o 58cm ďalej, dopadne na snímač ako disk široký asi 2.4mm, zhruba 6.6% šírky záberu: dosť neostrý na to, aby na prvý pohľad pôsobil ako rozmazané pozadie. Pritvorte na f/16 bez zmeny zaostrenia a ten istý štít sa zmenší na asi 0.3mm, pod 1% šírky záberu. To je stále desaťnásobok kruhu rozptylu, takže ho lavica stále drží mimo ostrej zóny: jasná hora namiesto šmuhy, ale viditeľne mäkšia než borovica.
Prečo je nos ostrý a oko neostré
Prepnite scénu na Portrét a objektív smeruje na psa, dosť blízko na to, aby vyplnil záber: špička nosa vo vzdialenosti 45cm, bližšie oko vo vzdialenosti 50cm, vzdialenejšie oko vo vzdialenosti 53cm. Na túto vzdialenosť nemá objektív 50 mm pri f/2 takmer žiadnu rezervu. Zaostrite na bližšie oko a ostrá zóna siaha od asi 49.5cm do 50.5cm: je hlboká asi centimeter, na tvári, ktorá je od špičky nosa po vzdialenejšie oko hlboká 8cm.
Nos je najbližšia a najvýraznejšia vec v zábere, takže je ľahké, aby sa zaostrenie usadilo práve tam. Zaostrite na nos a ostrá zóna siaha od asi 44.6cm do 45.4cm, pod centimeter, s oboma očami za ňou. Bližšie oko dopadne na snímač ako disk široký asi 0.31mm, takmer jedenásťkrát viac než kruh rozptylu 0.029mm, a vzdialenejšie oko ako disk 0.47mm, šestnásťkrát viac: ostrý nos a dve neostré oči, a oči sú to prvé, na čo sa každý pozrie. Ani f/16 to nezachráni: pri zaostrení ponechanom na nose zóna končí asi na 48.6cm, stále pred bližším okom.
Zaostrite na oko a obraz sa obráti. Bližšie oko sa stane bodom a nos, 5cm pred ním, sa stane diskom 0.31mm. Vzdialenejšie oko, o 3cm ďalej, stále dopadá ako disk 0.16mm pri f/2, viac než päťnásobok kruhu rozptylu, takže jedno oko je ostré a druhé len takmer. To je zvyčajne lepšia fotografia: neostrý nos pôsobí ako hĺbka, neostré oko pôsobí ako chyba. Ak chcete obe oči, zaostrite medzi ne na 51.5cm a pritvorte na f/5.6: ostrá zóna teraz siaha od 50cm do asi 53.1cm, je hlboká 3.1cm, obe oči dopadnú do nej (bližšie len tesne) a nos zostane neostrým diskom 0.14mm. Samotné pritvorenie nestačí: pri f/5.6 so zaostrením stále na bližšom oku zóna končí asi na 51.5cm, pred vzdialenejším okom. Zblízka záleží viac na tom, kam ostrú zónu umiestnite, než na tom, aká je hlboká.
Uvidíte to na lavici: rovina ostrosti na špičke nosa, s oboma očami za ňou.
Odkiaľ sa berie bokeh
Bokeh je ten istý disk, len je lepšie vidieť. Každý bod svetla, ktorý nie je v rovine ostrosti, dopadne na snímač ako disk a malé jasné svetlo na tmavom pozadí robí ten disk nemožné prehliadnuť. Prepnite scénu na Prístav, prístav za súmraku, a zaostrite na loď vo vzdialenosti 40cm pri f/2: lampa vo vzdialenosti 70cm, 30cm za rovinou, dopadne ako disk široký asi 1.5mm, vyše 4% šírky záberu, a svetlo tak vzdialené ako kupola vo vzdialenosti 110cm ako disk 2.3mm, vyše 6%. To je rozdiel medzi bodom svetla a guľou svetla.
Veľkosť disku závisí od dvoch vecí. Prvá je, ako ďaleko leží svetlo od roviny ostrosti. Zaostrite namiesto toho na lampu a lampa sa zmenší na bod, svetlo pri kupole, teraz len 40cm za rovinou, sa rozšíri len na 0.7mm a loď, 30cm pred ňou, narastie na 1.4mm. Druhá je clona. Disk je malý obraz otvoru, ktorým svetlo prešlo, takže sa mení s týmto otvorom: so zaostrením späť na lodi pritvorte na f/16 a otvor je osemkrát užší než pri f/2, rovnako ako disk lampy: asi 0.19mm, okolo pol percenta šírky záberu. Už to nie je guľa, len záblesk, a stále nie ostrý: 0.19mm je viac než šesťnásobok kruhu rozptylu, takže lavica lampu stále počíta mimo ostrej zóny.
Tvar tiež vychádza z clony. Okrúhly otvor robí okrúhle disky; clona z rovných lamiel robí mnohouholník s jednou stranou na lamelu. Objektív na lavici má sedem lamiel, takže jeho disky sú pri otvorenej clone takmer okrúhle a pri pritváraní sa menia na sedemuholníky.
Uvidíte to na lavici: matnica zaostrená na loď pri f/2, so svetlami prístavu za ňou premenenými na disky.
Zaostrovacie rady a stohovanie
Obrazovka v strede konzoly obsahuje päť záberov tej istej scény, zaostrených postupne hlbšie: 33cm, 42cm, 55cm, 72cm a 95cm, každý nasnímaný pri clone, ktorú ste vybrali. Kliknite na záber a objektív sa znova zaostrí na túto vzdialenosť. To je zaostrovací rad, sekvencia, ktorú makro alebo produktový fotograf skutočne fotí, keď jedna clona nedokáže dostať celý motív do ostrej zóny bez toho, aby difrakcia všetko aj tak zmäkčila. Stohovací softvér potom z každého záberu ponechá len najostrejšiu oblasť a zlúči ich do jedného obrazu, ktorý je ostrý od predu dozadu spôsobom, aký by jedna expozícia sama nezvládla.
Odkiaľ sa naozaj berie netrafené zaostrenie
Pri skutočnom fotení sa málokedy pokazí matematika. Bod autofokusu sa zachytí na plote namiesto tváre za ním. Motív sa nakloní dopredu o dva alebo tri centimetre, ktoré portrét pri f/1.8 medzi zamknutím zaostrenia a uzávierkou má na rozdávanie. Telo a objektív sa mierne nezhodnú v tom, kde ich vlastný zaostrovací motor považuje za „zaostrené“, a každý záber dopadne o kúsok pred alebo za rovinu, ktorú ste mali na mysli. Nič z toho sa neprejaví ako rozmazaná fotka, ktorú by ste mohli neskôr opraviť, len ako vydarená fotka, ktorú ste nedostali, ležiaca vedľa deviatich takmer rovnakých záberov, kde ste ju dostali.
Koľko svetla prejde
Clona je veľkosť otvoru, ktorý clonové lamely nechajú otvorený. Fotografi ju merajú v clonových hodnotách: jedna celá clonová hodnota prepustí presne polovicu svetla predchádzajúcej, alebo dvojnásobok svetla nasledujúcej. Clonové čísla vyzerajú rovnomerne rozmiestnené, f/2, f/2.8, f/4, f/5.6, f/8, f/11, f/16, ale svetlo sa mení s plochou otvoru, nie s jeho šírkou, takže klesá ako 1 delené druhou mocninou clonového čísla. Pritvorte z f/2 na f/16, šesť celých clonových hodnôt, a svetlo neklesne na šestinu ani osminu: klesne na 1/64. Sledujte matnicu na konci lavice so snímačom, kým zatvárate clonu, a presne to vidíte: ten istý otvor, ktorý rozširuje alebo zužuje ostrú zónu, rozhoduje aj o tom, aký jasný obraz je na začiatku, skôr než čas uzávierky alebo ISO dostanú slovo.
Čas uzávierky a pohyblivá štrbina
Čas uzávierky je doba, počas ktorej smie snímač zbierať svetlo. Potiahnite posuvník uzávierky doprava a obraz na matnici sa zjasní, o jednu clonovú hodnotu pri každom zdvojnásobení času, a čokoľvek sa pohybuje, sa začne rozmazávať, naživo, ešte skôr, než ste niečo nasnímali. Stlačte Fotiť a uzávierka v ohniskovej rovine na lavici beží spomalene, aby ste ju videli pracovať: dve lamely prechádzajú záberom, jedna ho otvára a druhá ho naháňa, aby ho znova zatvorila. Pri čase pomalšom než 1/250s, synchronizačnej rýchlosti blesku, prvá lamela dokončí prechod skôr, než sa druhá rozbehne. Pri rýchlejšom čase sa obe lamely pohybujú spolu ako úzka štrbina a skenujú svetlo naprieč záberom namiesto toho, aby ho otvorili naraz.
Kým je uzávierka otvorená, scéna sa ďalej hýbe a lavica vykresľuje celú expozíciu, nie jeden okamih, takže sa rozmaže všetko, čo sa pohlo: psí chvost, ktorým vrtí, mávnutie vtáčieho krídla, čajka prelietajúca nad prístavom. Ak držíte fotoaparát v rukách, navrství sa na to druhý druh rozmazania, trasenie príliš malé na to, aby ho oko zbadalo, ale dosť veľké na to, aby fotku zmäkčilo, čím dlhšie je uzávierka otvorená. Pravidlo palca je zhruba jedna delená ohniskovou vzdialenosťou, asi 1/50s pre objektív 50 mm na lavici. Focus Lab to trochu zmierňuje, takže trasenie sa začne prejavovať pri 1/40s a pomalšie. Zapnite prepínač Statív a zmizne, zostane len to, čo robí samotný motív.
ISO: zvyšovanie hlasitosti, nie svetla
Clona aj čas uzávierky riadia, koľko svetla skutočne dopadne na snímač. ISO nie: prichádza potom, zosilňuje signál, ktorý snímač už nazbieral, rovnako ako zvýšenie hlasitosti na tichej nahrávke nepridá nič, čo tam predtým nebolo. Zvýšte ISO a fotka sa zjasní, ale rastie aj šum, zrno a škvrnitosť na plochých miestach fotky, pretože zosilňovač zosilňuje signál poskladaný z menšieho počtu fotónov pre rovnakú jasnosť. Na lavici je ten šum sotva viditeľný pred asi ISO 3200 a zjavný sa stáva pri ISO 12800. ISO je posledná páka, ktorú treba potiahnuť, užitočná, keď je clona už otvorená, ako sa len dá, a uzávierka už taká pomalá, ako ju udržíte v rukách alebo ako motív dovolí.
Expozičný trojuholník a ovládací kruh fotoaparátu
Clona, čas uzávierky a ISO tvoria expozičný trojuholník: zmeňte jedno a, aby zostala rovnaká jasnosť, musí sa tomu prispôsobiť jedno z ďalších dvoch. Ovládací kruh režimov na lavici zrkadlí skutočný fotoaparát. V M, manuálnom, predvolenom, nastavujete všetky tri sami a každá zmena sa hneď prejaví na obraze. V A, priorite clony, zvolíte clonu a fotoaparát vypočíta čas uzávierky. V S, priorite uzávierky, zvolíte čas uzávierky a fotoaparát vypočíta clonu. Expozimeter ukazuje, o koľko je výsledok mimo, od -3 clonových hodnôt, príliš tmavé, po +3, príliš svetlé.
Kompromisy sú skutočné, nielen čísla. V portrétnej miestnosti osvetlenej lampou pri EV 7 a ISO 400 dáva f/2 pohodlnú uzávierku 1/125s. Pritvorte na f/16 pre hlbšiu ostrú zónu a expozimeter teraz chce 1/2s, o šesť clonových hodnôt pomalšie a ďaleko za hranicou, ktorú ruka udrží v pokoji. V manuálnom režime sa obraz jednoducho stmavne o šesť clonových hodnôt, kým svetlo nevrátite; režim A by vám tú polsekundovú uzávierku podal bez sťažnosti. Riešením je statív alebo vrátenie niektorých z týchto clonových hodnôt cez ISO namiesto času uzávierky. Údolie v popoludňajšom slnku sa takto zahryzne len zriedka: EV 14 dovolí f/16 stále fotiť pri 1/60s. Prístav za súmraku je EV 4 a otvára sa pri ISO 1600: f/2 ešte zvládne 1/60s z ruky, f/5.6 klesne na 1/8s a f/16 potrebuje celú sekundu, opäť územie statívu.
Často kladené otázky
Je to jediná vzdialenosť od objektívu, ktorá sa premieta na snímač ako skutočný bod. Objektív dokáže zaostriť naraz len na jednu vzdialenosť, takže rovina ostrosti je táto vzdialenosť rozprestretá naplocho cez celú scénu. Čokoľvek bližšie alebo ďalej dopadne na snímač ako malý disk namiesto bodu, a to je to, čo hĺbka ostrosti meria.
Pretože ostrá je naozaj len rovina ostrosti. Všetko ostatné v zábere sa vykreslí ako rozmazaný disk, ktorého veľkosť rastie so vzdialenosťou od tejto roviny, a dostatočne malý disk zostane pod hranicou rozlišovania oka a stále pôsobí ako ostrý. Táto tolerancia má názov, kruh rozptylu, a z neho sa skladá každý údaj o hĺbke ostrosti.
Nie. Clona nikdy neposúva rovinu ostrosti, to robí len zaostrovací krúžok. Clona mení to, ako rýchlo disk rastie, keď sa vzďaľujete od tejto roviny: široká clona ako f/2 prepustí hrubý kužeľ svetla, takže disk rastie rýchlo a ostrá zóna je tenká. Úzka clona ako f/16 prepustí tenký kužeľ, takže disk rastie pomaly a ostrá zóna je po oboch stranách tej istej roviny oveľa hlbšia.
Rovina ostrosti je jediná vzdialenosť: jediné miesto, na ktoré je objektív skutočne zaostrený. Hĺbka ostrosti je rozsah vzdialeností pred touto rovinou a za ňou, ktorých rozmazaný disk je stále dosť malý na to, aby sa dal nazvať ostrým. Jedna rovina, jedno číslo; hĺbka ostrosti je zóna vybudovaná okolo nej z clony, ohniskovej vzdialenosti a vzdialenosti samotnej roviny.
Na oko. Zblízka je ostrá zóna drobná: pri objektíve 50 mm s clonou f/2 a oku vo vzdialenosti 50cm je hlboká asi centimeter, takže zaostrenie na nos, o pár centimetrov bližšie, nechá oči viditeľne neostré. Zaostrite na bližšie oko a ak potrebujete obe ostré, zaostrite medzi ne a trochu pritvorte: na portréte vo Focus Lab to pri 51.5cm a f/5.6 zvládne obe.
Guľa bokeh je rozmazaný disk nezaostreného svetla. Rastie so šírkou clony a so vzdialenosťou svetla od roviny ostrosti, takže široká clona a svetlo ďaleko za motívom robia veľké gule a pritváranie ich zmenšuje smerom k záblesku. Jeho tvar je tvar clony: okrúhly, keď je clona celkom otvorená, a mnohouholník s jednou stranou na lamelu, keď ju zatvoria rovné lamely.
Objektív láme svetlo, ktoré prechádza jedným bodom blízko jeho stredu, takže lúč vychádzajúci z hornej časti scény skončí v dolnej časti obrazu a lúč zľava skončí vpravo. Takto jednoducho objektív vytvára obraz, na matnici, na filme aj na digitálnom snímači. Hľadáčik fotoaparátu alebo náhľad na obrazovke ho potom otočí späť správne, buď opticky zrkadlom a pentaprizmou, alebo softvérovo.
Clona, čas uzávierky a ISO spolu rozhodujú o jasnosti fotky: expozičný trojuholník. Zmeňte jedno a, aby zostala rovnaká jasnosť, musí sa prispôsobiť jedno z ďalších dvoch. Otvorte clonu, spomaľte uzávierku alebo zvýšte ISO a fotka sa zjasní; pritvorte clonu, zrýchlite uzávierku alebo znížte ISO a stmavne.
Menšia clona, vyššie clonové číslo, je menší otvor a menší otvor prepustí menej svetla: pritvorenie z f/2 na f/16 zníži svetlo na 1/64. Aby výsledná jasnosť zostala rovnaká, musí snímač zbierať svetlo dlhšie, a preto režim priority clony spomalí uzávierku vždy, keď clonu pritvoríte. V portrétnej miestnosti vo Focus Lab to znamená, že uzávierka klesne z 1/125s pri f/2 na pol sekundy pri f/16.
Ako pravidlo palca zhruba jedna delená ohniskovou vzdialenosťou: asi 1/50s pre objektív 50 mm. Focus Lab to trochu zmierňuje, takže trasenie z ruky sa začne prejavovať pri 1/40s a pomalšie. Statív toto chvenie odstráni úplne, a preto vám Focus Lab umožňuje zapnúť ho pred fotením.
Áno. ISO zosilňuje signál, ktorý snímač už nazbieral, namiesto toho, aby zbieralo viac svetla, takže to isté zosilnenie, ktoré fotku zjasní, zosilní aj šum, zrno a škvrnitosť viditeľné na plochých miestach. Vo Focus Lab je ten šum sotva viditeľný pod asi ISO 3200 a jasne viditeľný pri ISO 12800.
Sú to expozičné režimy. M je manuálny, predvolený vo Focus Lab: clonu, čas uzávierky a ISO nastavujete sami. A je priorita clony: zvolíte clonu a fotoaparát vypočíta zodpovedajúci čas uzávierky. S je priorita uzávierky: zvolíte čas uzávierky a fotoaparát vypočíta clonu. Expozimeter ukazuje, ako ďaleko je výsledok od správnej expozície, od -3 clonových hodnôt po +3.
Áno. Bez registrácie, bez účtu a všetko na lavici beží vo vašom prehliadači.
A potom nechajte imagic nájsť zábery, ktoré naozaj dopadli na rovinu
imagic hodnotí každú fotku z focenia podľa ostrosti, expozície, šumu, kompozície a detailu, lokálne vo vašom počítači, nič sa nenahráva, a z každej série snímok automaticky vyberie najostrejší záber. Bezplatná skúšobná verzia s 500 exportmi, bez nutnosti zadať kartu.